Zvoľ si prosím preferovaný jazyk bolgu:

Slovenský English
SK | EN
Rise & Shine
bookmark
Zdravie

Verím

Naozaj v hĺbke duše verím, že všetko sa deje pre niečo, má svoj dôvod, svoju úlohu v pochopení samých seba. Každá situácia, ktorá prichádza je tu aby nás naučila, posunula nás, pomohla nám. Je len na nás poddať sa momentu, nebojovať, prijať, pochopiť. Nesnažiť sa tak urputne a proste dovoliť aby sa stalo čo sa má stať. Plynúť. Pustiť staré zranenia, strachy, neistotu, nedôveru...dovoliť si sa vyliečiť a nezažívať to iste staré zranenie hlboko v nás znovu a znovu v nových a odlišných ale vo výsledku tých istých situáciách, vzťahoch,životoch. Prerušiť tento začarovaný kruh. 

A nie často to nieje ľahká alebo práca. Naopak. Niekedy je super ťažká. Dovoliť si cítiť bolesť, byt zraniteľný, postaviť sa tvárou tvar strachom, neistote, bolesti. To chce odvahu, dôveru, odhodlanie, čas , pokoru. Trpezlivosť. Ponoriť sa do vnútra, pátrať v hĺbke samých seba, pochopiť bolesť, ktorú so sebou nosíme roky, generácie, často o nej ani nevieme no situácie, do ktorých sa dostávame nám chcú znovu a znovu otvoťeit oči. A keď si konečne dovolíme cítiť, prijmeme bolesť a rozhodneme sa ju pustiť, práca začína. A toto si naozaj vyžaduje trpezlivosť a pokoru. Učím sa. Každý deň. Nebyť na seba až tak prísna. Nechcieť všetko tu a teraz. Pokorne pokračovať v ceste, ktorou kráčam no neočakávať výsledok. A posledné dni sa cítim neistá. Rozhodnutia a momenty, ktoré som učinila sa znovu a znovu objavujú v mojej mysli. A ta má núti zamýšľať sa či boli, sú správne. No oni sa už stali. Je to ako to je. Čo je a čo nieje správne ? Čo my len vieme ? “Zlé” rozhodnutie môže byt jedno z najlepších a naopak. Keby sme naozaj z hĺbky duše verili vo Vesmír, v život ako taký, v Boha- pýtali by sme sa samých seba a ostatných túto otázku? Ak by sme naozaj verili, vedeli by sme, že nič nieje dobré alebo zlé, je to tak ako to je. A pozorovali by sme. Seba. Situácie. Naše reakcie v daných momentoch. A proste sa učil. Chápali. Prijímali. 

A preto si aj ja posledné dni pripomínam veriť. V samú seba. V rozhodnutia, ktoré som spravila. V situácie, do ktorých som samu seba dostala. Verím. Každý deň o trošku viac. Verím svojmu telu , v schopnosť liečiť sa a v obrovsku energiu a možnosti, ktoré má. Verím sebe, svojej duši. Verím, že je (že som) dosť silná púšťať veci, ktoré nieje ľahké prijať, ktorých sa stále bojím. Verím že je (som) dosť silná prijať bolesť, zranenia, ktoré boli schované no prítomne zároveň po dlhú dobu. 

Verím v silu vo vnútri mňa. No verím aj v zraniteľnosť, jemnosť a pokoru počas tohto procesu. 

Je na čase začať veriť. 100% a bez pochýb. A nie sa o to len pokúšať. Proste zbúrať zábrany v nás a podvoliť sa vesmíru. Neočakávať. Byt odhodlaný na svojej ceste. Byť pokorný. A pripravený prijať a púšťať čo prichádza. 

S láskou, Rebi ♡

komentáre

Zatiaľ neexistuje žiadny komentár.

"Beauty always has and always will be within you- you are the universe, you are the stars, you are the moon. Don´t let anyone ever dull your shine."

"Maybe the journey isn´t so much about becoming anything. Maybe it´s about unbecoming everything that isn´t really you, so you can be who you were meant to be in the first place."

"A healthy outside starts from the inside."

"Be patient. Everything comes to you in the right moment."

"Stop looking for the light. Become it instead."

"Wherever you are be all there."